EBONY/JET 1987
27. 9. 2013
Darryl Dennard: Už sú to takmer 4 roky čo si nahral a vydal nový album. Ako sa teraz cítiš, keď album vyšiel?
Michael Jackson: Hmm, cítim sa oddýchnuto pretože po tom, čo na tom tak dlho pracujete... Je to veľa práce. Veľa ľudí vidí len výsledok práce. Nikdy nevidia koľko to zaberie práce vytvoriť tento výsledok. A cítim sa oddýchnuto a šťastne. Naozaj je to odľahnutie, je to ako oslava. Ako „sme hotoví.“!
DD: Ako dlho ti trvalo prísť s novými nápadmi? Myslím, že si napísal osem alebo sedem piesni na ňom. Ako dlho ti trvá ten tvorivý proces?
MJ: Nespomínam si...vôbec. Nepočítam hodiny alebo tak. Každá pieseň je iná.
DD: To je.
MJ: Niekedy sa to stáva rýchlo a niekedy pomaly. Nikto nemôže povedať aký je ten tvorivý proces. Pretože ja s tým nemám nič dočinenia. Je to vytvorené niekde tam. Je to práca Boha, nie moja.
DD: Keď už o tom hovoríme. Boh nám dáva veľa darov a ty si bol naozaj požehnaný mnohými darmi. A napriek tomu sa zdá, že ti bolo aj veľa zobraného. Ľutuješ niekedy, že si tak slávny?
MJ: (Smiech) Nie...Niekedy. Iba niekedy. Niekedy sa chcem prekĺznuť na miesta bez pozornosti ...vieš. A nie vždy to funguje. Pretože ľudia sa začnú naokolo schádzať, čo je milé a nemal by som sa sťažovať, ale...
DD: Ale máš právo sa sťažovať. Pretože každý má právo ísť von a byť sám. Ale vyzerá to, že toto právo ti nie je dopriate.
MJ: Povedal by som, že je to súčasť mojej práce.
DD: Aký máš pocit z piesne BAD? Predtým sme sa rozprávali a povedal som, že sa mi tá pieseň páči pretože je naozaj o tebe. Lebo ty si naozaj ten bad (zlý) pokiaľ ide o hudobný priemysel.
MJ: Uhm...No...(Smiech). Je to celkom iné ako to, čo som doteraz nahral alebo napísal. Je to odvážne tvrdenie, ale myslím to v dobrom tak to neberte príliš vážne. Hovorím, že som...je to spôsob ako povedať, že si cool, si v pohode, si tvrdý. Nemyslím to ako kriminálne zlý. Samozrejme, takto to ľudia pochopia. Je to odvážne tvrdenie.
DD: A čo videoklip. Ďalšia vec na tomto albume je, že obsahuje veľa sociálneho cítenia. A to aj videoklip BAD. Viem, že si nič také nezažil, ale moje meno je Darryl.
MJ: Áno ja viem.
DD: Vyrástol som v Harleme v južnom Bronxe a chodil som do školy, ktorá bola od toho mimo a musel som sa vysporiadať s tlakmi okolia. Ako si prišiel na tú myšlienku natočiť niečo také?
MJ: No, vlastne to nebol môj nápad. V skutočnosti je to časť reálneho príbehu v ktorom tento chalan...
DD: Môj príbeh?
MJ: Áno, tvoj príbeh, ale pravda čo sa naozaj stala je, že tento chalan...Nepozeraj na mňa tak Frank. Nerob grimasy.
DD: OK. Počkajte sekundu.
DD: Teraz viem, že si nenapísal scenár tohto videa, ale hovoríš mi, že je to skoro ako príbeh môjho života ale aj na príbehu iného človeka?
MJ: Áno, to je. Tento chalan chodil do školy do severnej časti štátu alebo krajiny, ale to je teraz jedno. Ktorý je z geta a snaží sa urobiť niečo so svojím životom, ktorý opustil všetkých svojich priateľov. Jedného dňa sa vracia na jarné prázdniny alebo Vďakyvzdanie a jeho priatelia sa stávajú závistlivými, žiarlivými a zabijú ho. Ale ja v tom videu samozrejme neumriem. Takže je to skutočný príbeh, ktorý sme si vzali z Time alebo Newsweek magazínu. A je to černoch, ako ja...a je to smutný príbeh.
DD: Ako sa cítiš keď vidíš tieto smutné príbehy?
MJ: Niečo také je veľmi smutné, pretože je to negatívne, je to zlé. Myslím si, že o tom je život. Myslím si, že o tom je život, chcete rásť a stať sa niečím viac. Ako keď zasadíte semienko a vyrastie v niečo nádherné a nikdy neumrie. Myslím, že ľudia by mali ísť touto cestou.
DD: Vieš, moja najobľúbenejšia pieseň na albume je Man in the mirror.
MJ: Oh áno, tá sa mi veľmi páči.
DD: To je moja najobľúbenejšia pieseň a celý ten pocit, bez ohľadu na to, čo vo svete robíte, musí sa to začať vami samými.
MJ: Áno, je to moja filozofia: „Ak chceš zo sveta urobiť lepšie miesto, pozri sa na seba a urob zmenu.“
DD: Je ťažké to urobiť?
MJ: Áno, ľudia sa na seba nepozerajú úprimne. Nepozerajú sa na seba a ukazujú prstom. Je to vždy chyba toho druhého, alebo niekoho iného. Mali by zmeniť seba...Pozri sa na seba..Urobte zo seba lepšieho človeka. (Smiech)
DD: Keď sa pozrieš do zrkadla, si spokojný s tým čo vidíš?
MJ: V akom zmysle?
DD: Keď sa tam pozrieš z hľadiska tej sociálnej filozofie.
MJ: Hm, nikdy nie som spokojný. Vždy si prajem aby bol svet lepším miestom. Ehm, nie. Vôbec nie. Dúfam, že to robím mojou hudbou, že prinášam ľuďom šťastie. A radosť a mier do ich životov.
DD: Si veriaci človek?
MJ: Prosím?
DD: Pýtal som sa či si veriaci človek.
MJ: Oh áno, veľa sa modlím, áno. Vidím nádherný západ slnka a poviem: „Bože, to je nádherné, ďakujem.“ Alebo detský úsmev, krídla motýľov, alebo niečo podobné.“
DD: Vieš, na albumovej verzii k I just can´t stop loving you vyznávaš veľmi silné citové komentáre k žene, vedľa ktorej ležíš.
MJ: Bol som v posteli keď som to zložil.
DD: Skutočne?
MJ: Áno, ležal som v posteli s prikrývkou a so všetkým tým... a nahral som celé to hovorené slovo v tme.
DD: Text hovorí: „Ľudia mi naozaj nerozumejú.“
MJ: Áno, hovorí sa tam: „Veľa ľudí mi nerozumie, pretože ma nepoznajú.“ Myslím si, že to je pravda. Ľudia veria mnohým bláznivým príbehom, ktoré čítajú. Niečo je pravda a niečo nie je.
DD: Bolí ťa to keď vidíš tie šialené príbehy?
MJ: Niekedy, ale je to súčasť práce.
DD: Máš niekedy chuť sa proti tomu postaviť a povedať, hej, to nie je pravda?
MJ: Áno, mnohokrát. Ale prečo na to pútať viac pozornosti.
DD: Je tu ešte ďalšia moja obľúbená pieseň... Nie však tak ako Man in the mirror. Je to Liberian girl. Je nejaká liberian girl (libérijské dievča) v tvojom živote?
MJ: Nie, napísal som to v mojom dome v herni. Myslím, že som vtedy hral pinball alebo niečo také. A tá pieseň mi jednoducho napadla. Vybehol som hore na poschodie a všetko si nahral na kazetu. A stala sa z toho Liberian girl. To isté ako s “We are the world, we are the children” (spieva). Neviem prečo tie slová prišli, jednoducho prišli - “we are the ones to make a brighter day so let’s start giving”. Nepremýšľal som nad nimi, jednoducho prišli. Len prišli.
DD: A čo to, ako si hovoril ako dlho ti trvá kým vytvoríš všetky tie rôzne piesne na albume a ako každá pieseň je iná. Máš tam vplyv caplypsa, reggae vplyv, nový cool zvuk, heavy metal pri Dirty Diana.
MJ: Mám rád Dirty Dianu. Je to jedna z mojich najobľúbenejších.
DD: Prečo?
MJ: Pretože je to skutočný príbeh o groupie (fanynky). Nechcem hovoriť to slovo groupie, ale tak to je. Je to niečo čo som zažil ja sám a veľa ľudí, ktorý vyrástli na cestách. Nespomínam si, že by som niekedy nevystupoval.
DD: Nemáš pocit, že si o niečo prišiel vzhľadom na to, že si nespomínaš, že by si niekedy nevystupoval?
MJ: Samozrejme, ale veľa som získal. Veľa ľudí sa nikdy nedostane zo svojich rodných miest aby videli ostatné nádherné miesta. Veľa detí o tom číta a ja mám možnosť ich na vlastné oči vidieť, na celom svete, na rôznych miestach. A som za to šťastný pretože nemôžeš mať všetko.
DD: Aký je to pocit keď máš koncert a sú tam desiatky ľudí, ktorí sa k tebe tlačia len aby ťa uvideli?
MJ: Je to nádherný pocit. Zvlášť keď ich vidíš sa smiať a ja milujem fanúšikov. Myslím si, že sú milí. Cítim sa vďačne, naozaj. Nič z toho neberiem ako samozrejmosť.
DD: Čo by si povedal, čo ťa najviac zaujíma na živote?
MJ: Čo ma najviac na živote zaujíma je učenie, hľadanie nových vecí, skúmanie rôznych svetov. Teraz sa veľmi zaujímam o ľudskú anatómiu, mozog a veľa takých rôznych vecí, kosti a všetko.
DD: Viem, že toto je veľmi citlivá vec ale si veľmi zaujatý kosťami Slonieho muža, Johna Merricka. Je to pre to, že sa zaujímaš o ľudskú anatómiu?
MJ: Áno, bol som v “London School for Doctors” dvakrát a pozeral som pozostatky Johna Merricka, ku ktorému mám blízko. Milujem príbeh Slonieho muža. Je to veľmi smutný príbeh.
DD: Chcel by si jedného dňa urobiť remake tohto filmu alebo hry?
MJ: Možno. Ale mám pocit, že už je to spravené veľmi dobre od Davida Lincha a myslím, že to bol John Hurt, ktorý hral Johna Merricka. Nemyslím si, že by som mohol viac prispieť k tomu čo vytvorili oni.
DD: Moja obľúbená časť je, po tom čo získa sebadôveru a vracia sa do nemocnice odkiaľ ho uniesli - je na stanici metra a na koniec zakričí...
MJ: Oh, áno, dajte mi pokoj.
DD: Dajte mi pokoj. Nie som zviera.
MJ: Som ľudská bytosť.
DD: Som ľudská bytosť. My ako ľudské bytosti správame sa často k ostatným ľudom ako k zvieratám?
MJ: Myslím si, že áno. Neľudskosť človeka voči človekovi. O tom celom je vojna.
DD: Samozrejme.
MJ: Mnohé problémy v minulosti...
DD: Bojíš sa vojny?
MJ: Nemyslím si, že niekto má rád vojnu. Mám rád mier. Som mierumilovný človek.
DD: Premýšľal si niekedy nad tým, že by si sa stal vyslancom alebo niečo podobné? Fakt, že ťa ľudia na celom svete akceptujú nepremýšľal si, že by si mohol byť nejakým vyslancom?
MJ: Mám pocit, že to už robím s mojou hudbou a s tým čo som s hudbou urobil, pretože láme všetky bariéry. Nemusím robiť politické vyjadrenia. Robím to všetko mojou hudbou.. Tá láme všetky jazykové bariéry a všetko ostatné ku všetkým ľudským rasám. Prechádza po celom svete a je zábavné vidieť deti z Indie alebo z hocktorej krajiny, ktoré vedia o hudbe.DD: Dobre, posledná otázka. Bude o turné. Prečo si začal svoje svetové turné v Japonsku a nedal si šancu tvojim fanúšikom v Amerike vidieť ťa do konca roka?
MJ: Ak si spomenieš na turné Victory bolo len v Amerike a zvyšok sveta nedostal nič. Tak je fajn byť fér. Vlastne si myslím, že je to viac fér pretože show bude omnoho lepšia keď sem prídeme. Najhoršou vecou, pre mňa osobne, je vidieť otváraciu show, pretože ešte nie je tak dotiahnutá akoby mala. To je niečo čo urobil môj manažér a ľudia, ktorí pre mňa pracujú. Kdekoľvek to zarezervujú a ak sa mi to páči rád tam pôjdem. Mám rád Japonsko, bol som tam už aj predtým.
DD: Máš nejaké obavy z toho, že si prvýkrát na turné sám?
MJ: Už som urobil toľko sólovej práce, aj keď som bol malý, možno 13 ročný... sólo albumy, sólo vystúpenia v televízii. Je to len ďalšia cesta a samozrejme, že niekedy myslím na to, že nevidím vedľa seba Marlona, necítim Jermainea, vieš (smiech).
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
