Michael Jackson 60 Minutes Interview
Ed: Aká je tvoja reakcia na obvinenia, ktoré proti tebe vzniesol oblastný prokurátor Santa Barbary že si obťažoval toho chlapca?
Michael: Nie je to pravda. Radšej by som si podrezal zápästie, ako by som ublížil dieťaťu. Bol som potupený. Toto by som nikdy nebol schopný urobiť.
Ed: Poznáš to dieťa?
Michael : Áno.
Ed: Aký si mal s tým chlapcom vzťah?
Michael: Pomohol som mnohým deťom, chorým na leukémiu, rakovinu... je to jeden z mnohých.
Michael: Nie je to pravda. Radšej by som si podrezal zápästie, ako by som ublížil dieťaťu. Bol som potupený. Toto by som nikdy nebol schopný urobiť.
Ed: Poznáš to dieťa?
Michael : Áno.
Ed: Aký si mal s tým chlapcom vzťah?
Michael: Pomohol som mnohým deťom, chorým na leukémiu, rakovinu... je to jeden z mnohých.
***
Ed: Takže, keď sa zastavil na návštevu, čo robil? Čo si robil ty?
Michael: Keď som ho prvýkrát videl, bol biely ako sneh a bez vlasov z
chemoterapie, vyzeral vychudnutý, bez rias a obočia. A bol tak slabý z jednej izby do druhej ste ho museli prenášať alebo prevážať na vozíku. Snažil som sa mu dať detstvo, život, lebo som sa cítil zle. Ja som tú šancu nemal, vieš? Vedel som aké to je nie byť chorý. Takže takýmto deťom rozumiem, cítim s nimi.
Michael: Keď som ho prvýkrát videl, bol biely ako sneh a bez vlasov z
chemoterapie, vyzeral vychudnutý, bez rias a obočia. A bol tak slabý z jednej izby do druhej ste ho museli prenášať alebo prevážať na vozíku. Snažil som sa mu dať detstvo, život, lebo som sa cítil zle. Ja som tú šancu nemal, vieš? Vedel som aké to je nie byť chorý. Takže takýmto deťom rozumiem, cítim s nimi.Michael: Nikdy neliezol na stromy. Vzal som ho k svojmu obľúbenému stromu a pomohol som mu na neho vyliezť. Povedal som mu je to časť tvojho detstva, musíš tam vyliezť. Keď sme vyliezli hore a pozerali sa dole do vetiev, bolo to magické. Jemu sa to páčilo. Chcel som, aby mal život, pretože ľudia mu povedali, že zomrie. Jeho rodičia pripravovali pohreb, tak zlé to bolo. Ja som sa snažil zmeniť jeho mentalitu.
***
Ed: Čo si cítil, keď ťa priviezli na políciu, v putách, vzali tvoje odtlačky, fotku, ktorá obletela svet?
Michael: Chceli ma znevážiť, vziať mi moju hrdosť. Ale ja som prešiel celý ten systém s nimi a nakoniec som chcel ukázať svetu, že je všetko v poriadku, aj keď som bol hlboko ranený.
Ed: Čo sa stalo keď ťa zatkli? Čo ti robili?
Michael: Mali mi vziať odtlačky, tak ako každému inému. Zaobchádzali so mnou veľmi tvrdo. Moje rameno je vykĺbené, doslova. Veľmi ma to bolí.
Ed: To preto, čo sa stalo na polícii?
Michael: Áno. Na polícii. A to, čo mi urobili... keď sa pozriete na moje ruky, pochopíte to. Sú napuchnuté a plné modrín. Ale nechcem o tom hovoriť. Však to uvidíte.
Ed: Ako to robili?
Michael: Zapli mi putá do takej pozície, o ktorej vedeli, že to bude bolieť a ovplyvní to chrbát. Potom som sa opýtal, či môžem na záchod. Povedali jasné, je to za rohom. Ako sa za mnou ale zavreli dvere, zamkli ma tam na 45 minút. Strašne to tam páchlo. Potom jeden policajt prišiel k okienku a povedal niečo ako sa ti páči ten zápach? Je to fajn? Odpovedal som len v poriadku. Proste som si tam sadol a čakal.
Ed: 45 minút?
Michael: Áno, nejako tak. Vždy prišiel nejaký iný policajt a povedal, že ma hneď pustia. Ale nikto neprišiel ďalších 10 minút. Potom ďalších 10 minút... a tak to išlo ďalej. Asi to pre nich bola zábava.
Ed: Ako si sa cítil, keď vpadli do Neverlandu? Čo hľadali? Čo si odniesli?
Michael: Moja izba je kompletne v troskách. Moji zamestnanci mi hovorili Michael nechoď do svojej izby. Plakali v telefóne. K mojej izbe vedú schody. Nechoď ani po tých schodoch, hovorili. 80 policajtov v jednej izbe otvárali matrace nožmi, všetko prehádzali, proste všetko, čo nešlo otvoriť to rozrezali.
Ed: Vzali niečo z Neverlandu?
Michael: Neviem, čo vzali. Nedali mi zoznam.
Ed: Ale ty hovoríš, že ti zničili majetok.
Michael: Áno. Všetci, ktorí pre mňa pracujú, museli vyjsť pred dom, potom sa tam zamkli a začali vyčíňať. Šli aj do mojej osobnej kancelárie, do miest, kde nemali povolenie. Môja izba je v troskách a ja to nechcem vidieť. Nie som na to pripravený.
Ed: Takže si sa tam nevrátil?
Michael: Bol som v Neverlande, ale nie vo svojej izbe. Už tam nemôžem žiť. Teraz je to dom, nie domov. Budem tam len návštevník, pretože ma to strašne bolí. Musím odtiaľ čoskoro odísť. Necítim sa dobre.
***
Michael: Je to o chamtivosti. Som predsa Michael Jackson! Pozrite, čo tu máme! Toho musíme využiť!
Ed: Pomohol si mu s rakovinou. Prečo by si teraz niečo také vymýšľal?
Michael: Rodičia majú nad svojimi deťmi veľkú moc. Deti cítia, že musia urobiť to, čo im kážu rodičia. Láska pre peniaze je celé to zlo. A toto je ale dobré dieťa. Vidieť ho, ako sa takto premenil.. toto nie je on. Nie.
Ed: Takže ty si myslíš, že to nepochádza od neho?
Michael: Nie. Od neho nie. Poznám ho.
***
Ed: Páčil sa ti ten anglický dokument odvysielaný vo februári?
Michael: Nie, vôbec nie.
Ed: Citujem ťa, povedal si: čo je zlé na tom, zdieľať s niekým posteľ? Stále si myslíš to isté?
Michael: Áno, určite. Prečo nie? Keď si pedofil, Jack Rozparovač alebo vrah, potom to nie je dobrý nápad. Ale to ja nie som. Takto som bol vychovaný. A ja som nespal s tým dieťaťom v posteli. A aj keby, je to v poriadku. Spal som na zemi a jeho som nechal spať v mojej posteli.
Ed: Si taký rodič, nechal by si spať deti v posteli niekoho, kto nepatrí do rodiny?
Michael: Iste, keby som tú osobu poznal a veril jej. Toto sa stávalo často, keď som bol malý.Ed: Nechal by si dieťa spať u niekoho, kto má povesť ako ty? Dovolil by si to?
Michael: Hmm, keby som ho poznal osobne. Viem, čo dokáže narobiť tlač, ako pretransformujú pravdu. Ale áno, určite. Nemal by som s tým problém.
Ed: Uvedomuješ si, ako to pôsobí na ľudí? Rozumieš tomu?
Michael: Čo si mám uvedomovať? Ľudia v tomto myslia len na sex. Ja takto nemyslím. Keď vidím dieťa, vidím v ich tvárach Boha, preto ich mám tak rád.
Ed: Takže si myslíš, že keď muž v tvojom veku 45 rokov zdieľa spálňu s dieťaťom, všetko je v poriadku.
Michael: Iste, v poriadku. Keď nejde o sex, ak áno, potom je to zle.
Ed: Ja ale nepoznám nikoho v tvojom veku, kto zdieľa spálňu s deťmi.
Michael: Ale čo je zlé na tom, keď niekto spí v tvojej posteli? Nepovedal som, že som v tej posteli spal tiež. Aj keby som tam spal, bolo by to v poriadku. Nie som tam preto, aby som sa pokúšal o niečo sexuálneho. Toto naozaj nie som ja. Toto by som neurobil, je mi ľúto, ale toto je niekto iný.
Ed: Čo to urobilo s tvojou kariérou? Ako ťa to ovplyvnilo?
Michael: S mojou kariérou? Môj album je vo svete na prvých priečkach, okrem Ameriky, pretože... nie, nechcem hovoriť príliš veľa.
Ed: V USA ale na prvej priečke nie je?
Michael: Ide o tajnú dohodu, som z toho už unavený.
Ed: Michael, čo by si povedal svojim fanúšikom, ktorí ťa tak podporujú. Dnes väčšina z nich má veľa otázok. Čo by si im odkázal?
Michael: Povedal by som im, že ich moc milujem. Naučili sa ma poznať z diaľky. Ale ak ma naozaj chcete pochopiť, je tu pieseň, ktorú som napísal je to moja najúprimnejšiu pesnička, volá sa Childhood. Ďakujem vám za podporu. Milujem vás z celého srdca. Verte, že to nepovažujem za samozrejmé, nič z toho. Všetky ich milujem, po celom svete.
Ed: Čo to urobilo s tvojou kariérou? Ako ťa to ovplyvnilo?
Michael: S mojou kariérou? Môj album je vo svete na prvých priečkach, okrem Ameriky, pretože... nie, nechcem hovoriť príliš veľa.
Ed: V USA ale na prvej priečke nie je?
Michael: Ide o tajnú dohodu, som z toho už unavený.
Ed: Michael, čo by si povedal svojim fanúšikom, ktorí ťa tak podporujú. Dnes väčšina z nich má veľa otázok. Čo by si im odkázal?
Michael: Povedal by som im, že ich moc milujem. Naučili sa ma poznať z diaľky. Ale ak ma naozaj chcete pochopiť, je tu pieseň, ktorú som napísal je to moja najúprimnejšiu pesnička, volá sa Childhood. Ďakujem vám za podporu. Milujem vás z celého srdca. Verte, že to nepovažujem za samozrejmé, nič z toho. Všetky ich milujem, po celom svete.
Komentáre
Prehľad komentárov
Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.
