KING OF POP MICHAEL JACKSON

ALLISON

Už je september?
Presnejšie 8. september.
Bože, ten čas neskutočne letí.
Sedím spolu s mamou v obývacej miestnosti a preberáme, ako to všetci poznajú, babské veci. Samozrejme prišiel na rad aj môj vzťah s Michaelom. Chápem starosť mojej mamy, aj všetko to, čo sa ma vypytuje. Som predsa jej dcéra, má o mňa strach a chce, aby som sa mala čo najlepšie. A veď sa aj mám. Nikdy mi lepšie nebolo.
Áno, boli tu isté aféry o ktorých sa dlho písalo a ešte bude. Dalo mi veľa námahy vysvetliť mame, že Michael v žiadnej kyslíkovej komore nespí a nechystá sa kúpiť kosti Slonieho muža. Sú to len bludy.
A dnes tu sedí znovu. S gigantickou kôpkou novín a časopisov.
Vezmem si polovicu z hŕstky a poprezerám si ich. Ako vidím, kyslíková komora sa ešte stále preberá.
Ale moment, je tu niečo, čo tu ešte nebolo.
Aha, takže podľa tohto by som už mala byť pod čepcom. Smiešne, terno ako vyšité. Ako na toto prišli mi zostane záhadou.
„Mami, hádam tomu neveríš?“ Pokúsila som sa zavtipkovať, ale mama na mňa hľadela aj naďalej s kamennou tvárou. „Nejde tu o článok ako taký.“ Vzala si noviny a pritisla si ich na prsia. „Ja chcem len vedieť. Účel tohto celého výsluchu je... Ste spolu už dlho, tak chcem vedieť, či nemáte v pláne svadbu, alebo aspoň zásnuby.“
Dobre, stále som pokojná. Vedela som, že raz sa ma to opýta. Vlastne sa ma to pýtala aj Linda a Clara. A ako im aj mame dám jednoduchú odpoveď. „Mami, budem čo najúprimnejšia? Nie!“
„Ani ste o tom nepremýšľali?“ Tíško pípla do vetra. Akoby som jej odpoveďou na túto otázku mala vrátiť stratenú nádej v to, že by sa Michael mohol stať jej právoplatným zaťom.
„Či sme premýšľali. No, rozprávali sme sa o tom.“ Len v rámci srandy skôr a zhodli sme sa na tom, že to nebudeme siliť. Tak ako to je, nám to vyhovuje.
„A?“
„Mami, možno to raz príde. To nevylúčil ani jeden z nás. Ale ja sa ešte nechcem vydávať. A takisto ani Michael sa ešte nemôže oženiť. Teraz určite nie, veď vieš.“
„A čo deti?“
„Bože, mami, týmito otázkami ma raz zabiješ.“ So smiechom som pokrútila hlavou. „A keby sa niečo také pritrafilo na sto percent sa o tom dozvieš, nemaj strach.“
Odrazu zaštebotal zvonček a ja som od nadšenia podskočila, až mi z kolien zletel časopis s titulkou o tajnom sobáši.
„Mami, rýchlo, nech Bill dlho nečaká.“ Zakričím na mamu nech pohne kostrou, keď sa opäť raz pristavila pred zrkadlom a obzerala si nový strih vlasov, za ktorý zaplatila, ako ona hovorí, nekresťanské peniaze.
„Michael tu dnes nie je?“ Zostala vykoľajená, keď auto, ktoré po nás prišlo bolo prázdne.
„Ešte dospáva skúšku, tak mi zveril túto neľahkú úlohu bezpečne vás dve dopraviť do cieľa.“ Zaškeril sa Bill na prednom sedadle a naznačil, ako visí na slučke okolo krku. „Mám taký pocit, že sa mi týmto chce pomstiť.“
Typický Bill. Stačí mi jediný pohľad do jeho tváre a nedokážem sa tváriť vážne.
„A ty si prečo nešla s ním? Chodíš s ním predsa na každú skúšku.“
„To áno, ale dnes som chcela byť s tebou, mami.“
Aj v chvíli ako je táto si Bill neodpustil jeho typické srandičky a predvádza, ako si pri tejto dojemnej scénke utiera slzičky z očí. Prisahám, že ho raz pre toto zabijem.
Len čo sme vysadili mamu v Beverly Hills ani som sa nestihla spamätať, už sme prechádzali tepanou bránou sídla Jacksonových v Encine, kde ma vrúcne privítala Janet spolu s Katherine.
„Tak tu je môj Leňochod.“ So smiechom a slzami v očiach pribehol Michael a obdaril ma sladkým bozkom. (Aby som vysvetlila pôvod tejto nelichotivej prezývky. Vznikla na základe toho, že si podľa Michaela nechávam všetko na poslednú chvíľu. Čo samozrejme nie je pravda.) Len čo sa naše pery od seba odlepili, chcel ma pevne objať. Ale ostalo to iba pri tom chcení, pretože som mu šikovne utiekla do jeho izby a zabuchla som mu dvere rovno pred nosom. To má byť moja pomsta za tú prezývku. Lenže dlho som sa nedokázala hnevať, keďže to v zápätí oľutoval a ospravedlnil sa.
„Čo to máš za papier?“ Zvedavo som nakúkala na rovný papier, ktorý držal v ruke.
„Nič dôležité.“ Zložil ho v polovici a zasunul do knihy ležiacej na nočnom stolíku vedľa postele.
„Michael, môžem ťa poprosiť o pohár vody?“
Cítila som ako ma začalo nepríjemne sušiť. Toto leto v celej Californii je naozaj horúce, čo sa odrazilo aj na mojej pokožke. Celá je opálená dohneda a v kombinácii s týmito šatami, musím sa pochváliť, vyzerám dosť dobre. Ale na druhej strane, keď vidím Michaela, ako v týchto teplých dňoch bojuje a doslova sa varí v oblečení, ktoré nie je pre túto dobu dosť typické, nie je mi pri pohľade na neho najlepšie. Najradšej by som bola, keby to bolo inak. Chodievali by sme spolu napríklad k vode. Raz som sa ho na to aj spýtala, ale odpovedal mi, že jeho stav to vôbec nedovolí. Vraj by si želal, aby to mohol robiť častejšie ako kedysi, keď sa u neho Vitiligo neprejavovalo v takej miere ako je to dnes.
Raz sa nám ho podarilo spolu s jeho súrodencami presvedčiť, aby nechal prácu prácou a oddýchol si aspoň pri bazéne v záhrade, ale aj tak nakoniec skončil v kútiku, kde by sa k nemu slnečné lúče len ťažko dostali.
Ale vráťme sa k tomu, prečo som ho v skutočnosti poslala pre pohár vody. Ten pravý dôvod je, že som veľmi zvedavá, čo sa nachádza na tom papieri, ktorý tak šikovne schoval. Viem, že by som nemala, ale som jednoducho zvedavá. Vytiahla som papier a pozrela som si ho.
Očné buľvy mi 3krát prevrátilo a takmer som z nôh spadla, keď som si prečítala, čo sa na ňom nachádza. A tá astronomická suma.
Okamžite som vrátila všetko na svoje miesto a snažila sa zabudnúť na to, čo som práve videla. Raz sa mi aj samotný Michael k tomu možno vyjadrí.
„Jedna vychladená limonáda pre môjho... teba.“ Zastavil sa keď som na neho hodila jeden vražedný pohľad a našťastie nevyslovil tú hrozivú prezývku.
„Michael, nevolaj ma tak. Už som sa zbalila.“ Hodím na neho jeden nevinný pohľad. Prisadne si ku mne na posteľ a podá mi orosený pohár s limonádou. Druhou rukou sa natiahne a odhrnie mi zablúdený prameň vlasov z tváre.
„Nastala menšia zmena. Letíme skoro ráno, takže sa na to priprav.“
„Ale dátum ostáva?“ Odpijem si z pohára a položím ho na stolík.
„Áno. Mení sa len čas odletu.“ Vstane a začne sa prehrabávať v skrini. Keď z nej vytiahne červenú mikinu pozorne ho začnem sledovať, ako ju na seba navlieka. Rozcuchané vlasy si napraví a stiahne do copu. Samozrejme, že zopár dlhých kučierok mu padá priamo do tváre.
„Ani som sa ťa nespýtal, či sa vlastne tešíš.“
„Sranduješ? Neviem sa dočkať toho momentu keď sa to všetko začne.“ Rozžiaria sa mi očká pri myšlienke na to, že budem len s ním a tie noci na hoteli. Už aby to bolo. „A neodrádza ťa ani ten fakt, že to bude trvať takmer 16 mesiacov?“
„Ten fakt sa mi páči.“ Zahojdám obočím, načo sa Michael zachichoce. „Mám taký pocit, že toto bude veľmi výnimočné turné. Počkaj, zle hovorím. Bude to najúspešnejšie turné v dejinách ľudstva.“ Začnem rozhadzovať rukami všade navôkol a takmer stratím rovnováhu. Našťastie máš však pri sebe môjho hrdinu a včas ma chytí do náručia.
„Bude výnimočné, pretože budeš so mnou.“
Bože, jediná Michaelova veta zmení úplne všetko. Ešte pred malou chvíľou som sa rehotala od smiechu a teraz sa mi tlačia slzy do očí od dojatia. Tohto muža milujem pre jeho úprimnosť a spontánnosť. Vlastne ho milujem úplne pre všetko.
Ako som sa kolenačky chcela priblížiť k Michaelovi, pod kolenom mi niečo zašuchotalo. Och nie, snáď som neprivalila Michaelové papiere.
Skloním hlavu.
Našťastie to nebolo nič dôležité. Bol to jeden z tých časopisov, čo mi dnes doniesla mama. Vezmem ho do ruky a ironicky sa zasmejem. „Aj ty si to už čítal?“
„Čítal.“ Odpovie a úsmev sa mu pohráva na perách.
Odrazu sa spoza dverí ozvala séria rýchlych zaklopaní – a ako som predpokladala, dvere sa pomaly otvorili a dnu nakukla Janet. „Nerada tieto dve hrdličky ruším, ale Michael, máš telefón.“ Janet začala očami preskakovať raz na Michaela a potom na mňa. „To myslela teba.“ Vyhŕkla som, keď som videla Michaela ako nežne hladí moje rameno a tvári sa, akoby sa ani nenachádzal na tejto planéte.
Po troch lúsknutiach sa postavil z postele a namieril si to von z izby.
Janet to hneď využila a vošla dovnútra. Len čo uzrela časopis v mojej ruke okamžite sa zasmiala.
„Janet, čo sa tak rehoceš?“ So zdvihnutým obočím na ňu pozriem a odhodím ho preč.
„Mám jednu otázku. Síce som sa na to už pýtala aj Michaela. “ Prisadne si ku mne a záhadne sa usmieva. „Je mi to trošku aj trápne, ale čo už. Chcem len vedieť... keby to Michael naozaj urobil. Že by si ťa chcel naozaj vziať, čo by si mu povedala?“
Skoro som šokom spadla. Čakala by som hocakú otázku, ale toto? Čo jej mám na to odpovedať? Mám jej dať diplomatickú odpoveď ako každému „Uvidíme, keď to príde?“ alebo odpovedať úprimne?
„Janet, prečo sa ma to pýtaš?“
„Ste spolu viac ako dva a pol roka, All. Takže tieto otázky sú podľa mňa celkom na mieste. A okrem toho...Nie som slepá, vidím tie vaše pohľady a to ako sa k sebe správate.“
Začnem sa červenať.
„Ale ešte si mi neodpovedala na moju otázku.“
„Janet, to čo cítim k Michaelovi... som si istá, že on je ten muž, s ktorým chcem byť.“ Janet som zvyknutá hovoriť takmer všetko, takže zveriť sa s mojimi citmi, ktoré prechovávam k Michaelovi mi nerobilo žiaden problém.
„Takže predsa by si súhlasila.“ Skonštatovala a bohvie prečo sa uškrnula.
„Si blázon. Vieš o tom, Janet?“
„Možno som, ale to si aj ty. Vzdať sa toľkých vecí a ísť s hentým bláznom na 16 mesačnú šnúru.“
„Asi máš pravdu Janet.“ S prázdnym pohľadom sa zadívam von oknom a vyfúknem zo seba.

MICHAEL

Oh I need you, by me,
Beside me, to guide me,
To hold me, to scold me,
'Cause when I'm bad
I'm so, so HORNY.
So, come on baby, dance that dance.
Come on baby, dance that dance. Come on baby, let's dance tonight.

Tíško stojím medzi pootvorenými dvermi do mojej izby a so záujmom sledujem, ako Allison s plnou misou pukancov stojí pred televízorom a pospevuje si pieseň Last Dance spoločne s Donnou Summer a pritom do rytmu smiešne vrtí zadkom. Takmer sa jej celá misa vysypala na zem, keď sa pokúšala spraviť otočku. Celá táto situácia ma nútila zachichotať.
„Budeš tam ešte dlho stáť, alebo sa ku mne pridáš?“
Spamätám sa, keď priskočí ku mne a stiahne ma za ruku.
„Rád by som, ale dostal som lepší nápad.“
„Aký?“ Venuje mi žiarivý úsmev, zatiaľ čo urobí jednu otočku popod moju ruku a pevne ma objíme.
„Čo keby sme si ľahli do postele a ty by si si vybrala nejakú knihu a ja by som ti z nej prečítal.“
„To je lákavá ponuka, len sa musím prichystať.“ Vyhŕkla veselo a z kufra si vytiahla potrebné veci.
Zatiaľ, čo sa ona venovala prípravám na spánok, zapálil som v izbe zopár sviečok pre dokonalú atmosféru. Len čo som začul blížiace sa kroky vkĺzol som pod paplón a ako som predpoklad, onedlho sa otvorili dvere a so šibalským úsmevom na perách a s hrubým atlasom v rukách vošla Allison.
„Chceš, aby som ti čítal z atlasu?“
„Hej. Myslela som si, že by sme si mohli čo to popozerať, keď už som sa rozhodla, že s tebou precestujem pol sveta.“
Zhruba do jedenástej, možno do pol dvanástej sme sa venovali podrobnému spoznávaniu jednotlivých krajín. Obaja sme boli z toho nadšení. Konečne budeme spolu. Len my dvaja. Nebude to síce dovolenka. Budem zavalený prácou. Ale som rád, že to všetko absolvujem s ňou.
Bál som sa ako zareaguje, keď jej oznámim, že sa chystám na svetové turné. Odkladal som to do poslednej možnej chvíle. Bol som nesmierne šťastný, keď som počul jej kladnú odpoveď. Vôbec nebola prekvapená, dokonca mi povedala, že to čakala. Každý deň sa ma pýtala na nové a nové fakty ohľadom turné, až kým som ju nezobral na prvú skúšku. So záujmom a pozorným okom všetko sledovala. Bol to neuveriteľný pocit vidieť tú iskru nadšenia a úprimnosti v jej očiach.
Každú chvíľu ma chválila, čo ma privádzalo do rozpakov, ale chcel som len zo seba dostať maximum.
...................................................
Len čo nadvihnem viečka, cez mihalnice mi udrie do očí ranné svetlo.
To predsa nie je možné, len pred malou chvíľou som ich zavrel a konečne zaspal. Celú noc sa mi hlavou premávala myšlienka na turné. Celý čas som pociťoval akési silné vnútorné napätie, ktoré sa odpočítavaním každej jednej minúty zvyšovalo.
To však neplatilo pre Allison. Len čo sme večer dočítali poslednú stranu z atlasu, zavrela oči a už sladko snívala svoj sen.
Schuti sa ponaťahujem a odhodím zo seba hladkú prikrývku. Avšak ona – čo mi je záhadou, neleží vedľa mňa. Dokonca aj budík, ktorý bol nastavený na 5.30 je vypnutý. Určite som ho nastavil som si tým istý.
„Dobré ránko.“ Radostne ma pozdraví Allison – už prichystaná v celej paráde - v čiernych úzkych nohaviciach, modro-fialovom tričku a rifľovej bunde siahajúcej po pás...teda, najkrajší pohľad, aký sa mi môže tento deň naskytnúť.
„Vieš o tom, že mi nezvonil budík!? Večer som ho predsa sám nastavil.“ Potrasiem tou starou rárohou a priložím si ho k uchu.
„Viem, vypla som ho.“ Polohlasne vyriekne keď sa usadí vedľa mňa na posteľ a medzi prsty si vezme prameň mojich vlasov.
„Si hore už dlho?“
„Asi hodinu a pol. Chcela som sa pred odchodom ešte poprechádzať po okolí.“
„Bola si sama vonku? Vieš, že je to nebezpečné.“ Vykríknem pri predstave na to, čo všetko sa mohlo stať. A zvlášť túto dobu, keď sa mi novinári lepia rovno na päty a doslova si stavajú tábory pred našim domom.
„Hlupáčik, nemaj strach. Bill mi robil spoločnosť. A okrem toho vonku nebolo ani živej duše.“
Perami sa mi ošuchne o líce, na ktoré mi nakoniec vtisne bozk.
„Si nervózna?“ Opýtam sa, keď vidím jej ustarostený pohľad. Prstom jej prejdem po šiji, na ktorú padajú pramene vyčesaných vlasov.
„Trochu, ešte nikdy som tak ďaleko neletela.“ Usadím sa bližšie, pomaly sa k nej nakloním a jemne ju pobozkám aby cítila, že nebude sama. „Ďakujem, Michael.“
Pri pohľade na jej krásnu tvár neodolám a opäť ju pobozkám. Znovu a znovu až kým neucítim silní štuchanec priamo pod rebrá.
„To by stačilo. Mal by si pohnúť kostrou ak nechceš zmeškať lietadlo. V kuchyni máš prichystané raňajky. A nechcem nič počuť.“
Za sprievodu potláčajúceho rehotu sa rozbehneme obaja dolu do kuchyne. To čo ma tam čakalo. Hotové raňajky šampiónov. Samozrejme, keby tu sedel jeden z mojich bratov a toto by človek pred nich postavil, považovali by to malé predjedlo. Ale to sa mňa netýka.
„No tak. Šup, šup. A nepustím ťa odtiaľto, kým nebude tanier prázdny. Je ti to jasné.“
A teraz tomu neverím, že mama sa s ňou nedohodla. Presne tá istá taktika, ako do mňa dostať čo najviac.
Vezme tanier a starostilo ho umyje pod tečúcou vodou a položí na svoje miesto. „No vidíš, ani to nebolelo. Určite sa teraz s plným žalúdkom cítiš lepšie."
To ani nie, pretože mám pocit, že mi žalúdok každou chvíľou praskne. Ale mal som na výber, keď stála nado mnou s prísnym pohľadom ako učiteľka nad nezbedným žiakom. A nechcel som ju uraziť, keď už si dala tú námahu a toto všetko prichystala.
Nadvihnem oči a spod vlasov sa pozriem na hodiny. Je už takmer 6 hodín. Najvyšší čas aby som sa pohol.

ALLISON

„Si v poriadku?“
Vtrhol mi do vlastných myšlienok tichý hlas a po líci ma nežne pohladila hnedá ruka.
„Ale samozrejme, len...“
„Nemusíš mať strach. Je to bezpečné, nikomu sa nič nestane.“
Bože dobrý. On si naozaj myslí, že aj po toľkom čase a odlietaných míľ spolu s ním mám ešte strach. Vôbec to tak nie je. Obavy z letu nie sú to, čo mi v tejto chvíli zamestnáva môj neposedný mozog. Je to skôr niečo iné.
„Tak čo sa potom deje. Vidím to v tvojich očiach.“
„Neviem, cítim sa tak zvláštne.“
Na jednej strane sa teším, že budem môcť byť konečne sama spolu s Michaelom, ale bude mi chýbať rodina. Clara s deťmi, mama, Elsie. Dokonca aj Linda s tými jej uvrešťanými podarenými dvojičkami.
Opatrne si opriem hlavu o Michaelove rameno a s úderom jeho kolínskej priamo do nozdier sa snažím na to nemyslieť. Len na tie príjemné chvíle, ktoré nás v najbližšej dobe čakajú.